V predmetnom príspevku sa venujeme už dlhšie pertraktovanej problematike či možnosti legislatívneho uchopenia tzv. „športového trestného činu“. Príspevok reaguje na reakcie, poznatky, postrehy či výhrady širokej odbornej verejnosti k obsahu nami navrhnutej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, ktorú sme na portáli www.ucps.sk prezentovali už skôr. Tento príspevok však vo vecnej diskusii pokračuje, pričom zohľadňuje viaceré postrehy, pod ich prizmou mení obsah a znenie návrhu samotnej skutkovej podstaty. V príspevku súčasne špecifikujeme obsah a rozsah už skôr vymedzenej definície športu ako takého, ako aj jednotlivé časti samotnej skutkovej podstaty, ktoré si pravdepodobne vyžadujú vysvetlenie a bližšiu špecifikáciu.

Článek se zabývá jednou z oblastí veřejné správy. Popisuje rozdílné aspekty řízení lidských zdrojů z pohledu jednotlivých stylů vedení-leadership. Snaží se postihnout existující rozdíly mezi vedením a řízením. Věnuje se problematice jednotlivých stylů vedení a vyvozuje základní teoretická východiska, která mají sloužit ke zlepšení řízení ve veřejné správě.

Príspevok sa zaoberá štruktúrou, záväznosťou a účinkami prameňov práva Európskej únie (zahrňujúc právo Európskych spoločenstiev) od vzniku Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ až po Lisabonskú zmluvu, so zameraním na oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach. Poukázaním na ich vývoj a obsah sa snaží čo najstručnejšie a najzrozumiteľnejšie vyložiť zložité otázky prameňov, štruktúry, tvorby a od toho odvodenej záväznosti európskeho práva. Ťažisko príspevku spočíva v porovnaní právnej úpravy z obdobia pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy a po nej. Rieši aj otázku platnosti prameňov práva z obdobia pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy po jej vstupe do platnosti. Cieľom príspevku je uľahčiť poznanie a pochopenie hierarchickej sústavy právnych aktov Európskej únie v ich dynamickej podobe, pre praktické využitie získaných poznatkov.

V tomto příspěvku je věnována pozornost vztahu sportu a práva. Autorka se snaží analyzovat sportovní vztahy z hlediska legislativy české i zahraniční. Poukazuje na to, jak judikatura Soudního dvora Evropské unie a dalších zemí ovlivnila legislativu v České republice. V závěru vyvozuje, že sport se stává stále více oblíbenou činností a, že stát se této problematice musí věnovat v daleko větší míře než dosud.

Autor sa v článku venuje vzťahu spravodlivosti a administrativistiky, princípu efektivity verejnej správy, ktorá je často v protiklade s ochranou subjektívnych verejných práv, a to najmä z hľadiska dobrej administratívnoprávnej praxe v medziach platného správneho práva. V jeho rámci rozoberá a analyzuje niektoré z dôležitejších a podnetných judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva, Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a aj rozsudky iných súdov, ktoré nielen svojím výsledkom, ale aj svojím vyznením presviedčajú, že aj v správnom práve musí princíp efektivity platiť.

Príspevok venuje pozornosť možnostiam zmluvného obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti za škodu spôsobenú športovým úrazom, a tiež sa venuje príbuzným otázkam informovaného súhlasu. Dospieva k poznatku, že zodpovednosť za škodu na zdraví zásadne nemožno preventívne pred vznikom škody vylúčiť. Rovnako nie je z pochopiteľných príčin možné zmluvne vylúčiť trestnoprávnu zodpovednosť. Aj trestné právo však rešpektuje, že niektoré fyzické kontakty, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkových podstát trestných činov, napĺňajú spoločenský záujem na športovaní, ktorý je vyjadrený aj v čl. 165 ZFEÚ. Športové pravidlá, hoci samotné sú zmluvného základu, tak upravujú limity trestnoprávnej zodpovednosti tým, že pomáhajú vymedziť hranice „výkonu práv a povinností“ ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania. Rovnaký princíp pritom platí aj v súkromnoprávnych zodpovednostných vzťahoch – fyzický kontakt v športe (pri dodržaní rešpektovaných a právom nereprobovaných športových pravidiel) nenapĺňa znak porušenia právnej povinnosti ako základnú podmienku vzniku súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu (na zdraví). Zásadne však platí, že ani v civilnom ani v trestnom práve nie je možné paušálne vylúčenie právnej zodpovednosti iba s poukazom na výkon športovej činnosti ako akejsi „športovej imunity“ – súdnemu preskúmaniu totiž podliehajú aj samotné športové pravidlá (totiž či nie sú protiprávne).

Článok je detailným rozborom inštitútu dopingu, pričom autorka v ňom tento inštitútok skúma v historickej rovine, ako aj v režime súčasnosti. Autorka v článku vymedzuje pôvod pojmu, ako aj jeho obsahovú náplň – definíciu. V rámci prípadových štúdií – rozhodnutí príslušných orgánov autorka poukazuje na genézu vnímania tohoto pojmu a na niektoré jeho súčasné konotácie. Osobitný priestor v príspevku venuje právam a povinnostiam dotknutých subjektov, ako aj právnym následkom porušenia ich povinností. Skúma režimy právnej zodpovednosti, podrobne analyzuje inštitút tzv. objektívnej zodpovednosti. Analyzuje aj inštitút hlásenia „miesta pobytu“ (v rámci športového práva), jeho realizáciu v podmienkach Českej republiky a v závere príspevku skúma niektoré dopingové prípady.

Príspevok zhŕňa praktické skúsenosti autorov v oblasti aplikácie športových, disciplinárnych a právnych predpisov na prejavy diváckeho násilia v súvislosti s futbalovými stretnutiami a poukazuje na nesúlad pri posudzovaní zodpovednosti za protiprávne konanie divákov podľa športových a právnych predpisov. Zároveň obsahuje niekoľko návrhov ako podľa autorov efektívnejšie postupovať pri eliminácii nežiaducich javov.

Príspevok popisuje základné právne pramene lovu a poľovníctva na území Slovenska. V jednotlivých spoločenských etapách ponúka recipientom ucelený pohľad na poľovníctvo, kontinuálny prierez jeho históriou od pravekého lovu, jeho premeny na poľovníctvo realizované v závislosti na panstve pôdy až po súčasnú moderne ponímanú environmentálnu podobu. Poľovníctvo ako nástroj tvorby prírodného bohatstva sa stáva právom (i povinnosťou) každého, jeho ťažiskový verejnoprávny charakter cítiť v každom ustanovení súčasne platného zákona o poľovníctve, ale i v mysli moderne zmýšľajúceho človeka. Práve uvedené poznanie pomôže pri realizácii (interpretácii a aplikácii) noriem uplatňovaných v poľovníctve, rovnako aj pri budúcej tvorbe poľovného práva. V úvahách de lege ferenda v záujme poľovníctva ako práva verejného sa žiada jeho výkon (realizáciu) sprístupniť každému, kto spĺňa odborné predpoklady, odstrániť súbeh jeho výkonu tými istými poľovníkmi vo viacerých revíroch, ten totiž deformuje jeho skutočné naplnenie a znevýhodňuje poľovníkov ešte nezaradených do poľovného revíru. Osobitne by sa žiadalo upraviť tzv. komerčný lov a tak ho odlíšiť od lovu vykonávaného v rámci výkonu práva poľovníctva.